reklama

Zem, energia a hamižnosť.

Ekológom som nikdy nebol. Zato rozmýšľam často a rád. Napríklad aj o životnom prostredí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

Dnešnej dobe, alebo aspoň dobe nedávno minulej, nadávame „industrializačná“. Od vynálezu parného stroja sa ľudia sústavne pretekajú v čo najlacnejšej výrobe elektriny nedbajúc na životné prostredie.
Ľudia mysleli: Čo za nás vydá dosť energie aby sme si uľahčili prácu? Uhlie? Územia, kde sa pred štyridsiatimi rokmi ťažilo uhlie, sú teraz mesačnou krajinou. Drevo? Áno, dreva je na svete dosť, aspoň na také tri-štyri generácie. Ale v novembri 2004 Alah poslal krátku meteorologickú správu, že naše hektáre lesa môžu zmiznúť tak za noc ako pralesy za desať rokov. Ropa? O tú sa zatiaľ najmä Američania vôbec nemusia strachovať... Veď raz budeme prekvapení, koľko ropu ťažiacich krajín bude vlastniť zbrane hromadného ničenia. Alebo kto chce psa biť, palicu si nájde. Tak si dajme záležať, aby sme našu ropnú studničku vyčerpali skôr ako amíci v Iraku.
Bitá príroda si skôr či neskôr nájde nástroj svojej sladkej a zaslúženej pomsty: Hurikány, povodne, ozónová diera; sú to nami vyrobené zbrane v rukách spravodlivým hnevom blčiacej Zeme.
Predstavme si: píše sa rok 2340... Náš človek budúcnosti ráno vstane. Celý het z toho, že prežil ďalšiu noc siahne po plynovej maske, intravenózne užije dennú odporúčanú dávku živín a zahľadí sa na zelenkavý obzor. Lesy komínov a smetištné nivy dotvárajú túto príjemnú scenériu. No ani si nestíha naplno vychutnať umelo recyklovaný vzduch, ktorý vytvára táto larva votrelca čo má na tvári a vyráža do centra na jedinečnú putovnú výstavu. Pri pohľade na ukážky rastlín bežných v minulých storočiach príde aj o zvyšok prirodzenej farby. Načahuje ruku, aby sa dotkol najbližšieho krásneho kvetu, no ruka mu bez odporu prejde cez holografickú projekciu tulipánu. Jednoducho už vyhynul. Jednoducho.
Nechcem sa miešať do remesla Julesovi Vernovi, chcem len poukázať na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí čoraz aktuálnejšie. Možnej skazy sa určite už my nedožijeme, a každá generácia si tiež bude myslieť, že sa toho nedožije. Nakoniec bude generácia, ktorá sa už ničoho nedožije. Preto by nám nemalo byť ukradnuté, akú škodu môžu spôsobiť prapraprarodičia našich praprapravnukov.
Nie je to jedno ani mnohým hnutiam. Napríklad Greenpeace. Je to celosvetovo protestujúca organizácia, ktorá mi v mysli figuruje hneď pri hesle „Hippies“. Určite majú dlhé prsty od toľkého poukazovania na problémy, ktoré nemôžu ovplyvniť, a malé čierne oči od prehliadania riešení, ktoré môžu použiť. Teda myslím si, že pripútavanie sa ku každému stromu, ktorý sa ide zoťať nie je riešenie, ktoré z dlhodobého hľadiska pomôže nášmu životnému prostrediu. Moc rozhodnúť nad osudom dažďových pralesov leží v rukách peňazí. A tie väčšinou ležia v rukách tých, ktorým zas na srdci neleží zbla nič. Pretože ak by im to jedno nebolo a snažili by sa chrániť našu Hrudu, mali by menej peňazí, a to predsa ľudia nechcú, nie? Ako zefektívniť, skvalitniť výrobu čohokoľvek, nezaťažiť tým životné prostredie a mať z toho ešte aj väčší zisk? Sen...
So životným prostredím to nie je ako s politikou: výrok „klesáme ku dnu, aby sme sa mohli od neho odraziť“ v prírode neplatí. Kto nepláva, toho zožerú ryby. V našom prípade sme však my žraloky a Mať príroda je ten holý ľudský zadok, z ktorého sme si poriadne odhryzli, kým sme si uvedomili že nám nechutí. Žiadnymi dostupnými prostriedkami MY nedosiahneme zveľadenie životného prostredia. Jediné čo môžeme urobiť je zastaviť jeho úpadok. Ono sa potom už samo postaví na nohy.
Určite sa nemôžeme vzdať všetkej techniky nadobudnutej za toľké roky a vrátiť sa späť do stredoveku ako amišská komunita v Amerike. Bez vymožeností modernej doby by sme si ťažko dokázali predstaviť kvalitný život.
Tak som si položil otázku: Aký prostriedok na svete sa ešte dá využiť na zachovanie nášho životného štandardu, pričom sa odľahčí záťaž na životné prostedie? Odpovedí je až prekvapujúco veľa. Napríklad austrálski vedci skonštuovali prototyp tepelnej elektrárne založenej na princípe obrovského komína so šachovnicovým vzorom. Naspodu rozšírená časť tohto obra za pomoci slnečného žiarenia ohreje vzduch, ktorý sa ťahá smerom nahor a cestou krúti turbíny na výrobu elektrickej energie. Je to ohromne efektívne, ekonomické a najmä ekologické. Na Slovensku by sa táto elektráreň asi neuplatnila, pretože nemáme dostatok rýdzo slnečných dní v roku, v strednej Amerike, v Afrike a v Austrálii má obrovskú budúcnosť. A hlavne neprodukuje žiadne emisie, žiaden odpad, čím značne pomôže prírode vzchopiť sa, a nezaťaží ju to. Veď Slnko nám bude veľkodušne ponúkať množstvo energie ďalších X miliónov rokov.
Pointa je v tom, aby sme využili zdroje ktoré máme priamo pred očami a je ich nepredstaviteľné kvantum. Sila slnka, sila mora a sila vetra sú bezodné studne energie, ktoré raz možno úplne nahradia silu ropy, plynu alebo uhlia. Možno, a dúfam že to bude čím skôr. Čím skôr si my ľudia uvedomíme, aké nebezpečenstvo nám hrozí, tým skôr budeme môcť zasiahnuť proti stavu, ktorý nikdy nemal nastať. Skôr než bude neskoro.

Radan Furiel

Radan Furiel

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  PoéziaÚvahy a fotografieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu